Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Rusi v Kurskej oblasti nacvičujú ukrajinskú hymnu. Bude sa im ešte hodiť a v okolí Belgorodu môžu začať robiť to isté.
Ukrajinská armáda po dlhých dňoch a týždňoch únavnej zákopovej vojny v Doneckej oblasti, kde za cenu obrovských strát na ľudských životoch ruských agresorov prichádzala postupne o územie, sa rozhodla prejsť do protiútoku.
Putin a spol. sa spoliehali, že takúto drzosť si Ukrajina nedovolí alebo im to aspoň ich západní spojenci zakážu. Nechali obrovskú časť ruskej hranice prakticky nechránenú, veď podľa ich chorých hláv sa „špeciálna vojenská operácia“ má odohrávať výhradne na území Ukrajiny.
Ukrajinci, poučení minulosťou, si svoje plány radšej nechali čo najviac pre seba a prekvapili až šokovali celý svet.
Po ojedinelých výpadoch na ruské územie, ktoré v minulosti pripisovali protiputinovským Rusom (a ukrajinským spojencom) sa tentoraz pomerne hlboko do vnútrozemia Ruskej federácie dostala regulárna ukrajinská armáda.
Pochopiteľne, o stratégii a taktike môžeme iba špekulovať. Ukrajina si svoje ciele necháva pre seba tak, aby neohrozila ich naplnenie. Jedným z dôvodov však určite je práve konflikt na Donbase, kde je ukrajinská armáda v nevýhode, a kým Rusi hádžu svojich ľudí do vojenského mlynčeka na mäso, Ukrajina si nemôže dovoliť strácať svojich najlepších.
Výpad do Kurskej oblasti, kde sa nemusia báť mínových polí, ale zatiaľ ani ruskej armády, umožňuje operovať agilne, likvidovať ruské zásobovacie trasy, ničiť vojenské ciele a podarilo sa im už aj zajať množstvo ruských vojakov.
Podarilo sa im zosmiešniť a zahanbiť Putina, ktorý nedokáže brániť vlastné územie a ľudí. Pozdvihnúť morálku unavených ukrajinských vojakov aj dokázať svetu, že sú schopní vlastnej akcie a nie sú žiadni, trumpistickou rečou povedané, lúzri. „Predposratým“ spojencom tiež ukázali, aké prázdne sú ruské vyhrážky o eskalácii či jadrovej hrozbe. Cár je nahý a je načase, aby si to uvedomil celý svet.
Putin síce stále má v zálohe regulárne ruské vojsko, zložené z ľudí z veľkých ruských miest, najmä Petrohradu a Moskvy, no v momente, ako do týchto zásob siahne, si Rusi naplno uvedomia, v akom obrovskom maléri sú. Ich motivácia bojovať agresívnu vojnu v mene obnovy impéria sa nedá ani zďaleka porovnať s ukrajinskou snahou zachovať si slobodu, nezávislosť a spolupatričnosť s Európou.
Ukrajincov sa boja maximálne ruské elity, bábušky v Kursku vedia, že ukrajinská armáda ide po vojenských, nie civilných cieľoch. Množstvo Rusov pravdepodobne aj dúfa, že sa Ukrajincom podarí ukončiť túto obrovskú ruskú hanbu a režim, ktorý ju spôsobil.
Ako dlho a ako ďaleko sa Ukrajine podarí v Rusku dostať, je ešte otázne, ale už teraz sa podarilo bývalú druhú najväčšiu vojenskú silu ponížiť tak, že z ruskej armády je nielen druhá najsilnejšia armáda na Ukrajine, ale teraz už aj v Rusku.
Čím skôr sa tento konflikt skončí, tým skôr si aj my oddýchneme od jej negatívnych prejavov, kolaborantov a nekultúrnych agresorov v našich ministerských rezortoch. Držme našim susedom palce.
